Slávnosť svätodušná
Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, ten bude vydávať o mne svedectvo. (Jn 14,26)
Milé sestry a bratia v Kristu Pánu!
Ak platí, že do obsahu modlitby vkladáme to, čo je pre nás najdôležitejšie, potom je múdre, že naše ev. služby Božie začíname prosbou o Ducha Svätého. V predspevoch, v – od dávnych čias tradovaných – úvodných spoločne spievaných modlitbách, prosíme: V slávnostnej polovici cirkevného roku: „Ó Ježiši…“ Od dnešnej nedele a v celej bez slávnostnej polovici cirkevného roku sa modlíme: „Najsvätejší…“ O nič nepotrebujeme prosiť viac, o nič sa nepotrebujeme horlivejšie modlievať, ako o dar Ducha Svätého.
V našom kázňovom texte je v pôvodnej gréckej reči Novej zmluvy Duch Svätý označený ako parakletos – čo je výraz odvodený od „parakaleo“ – stáť po boku. Duch Svätý je Boh, ktorý nám stojí po boku, hoci Ho nevidíme. Podobne ako nevidíme vietor, a predsa vnímame jeho činnosť, tak je síce neviditeľné, avšak citeľné pôsobenie Ducha Svätého. Je rozdiel, či nám Boh stojí po boku – hoci Ho telesne nevidíme, alebo nie. Duch Svätý nám pomáha v oblasti poznania i v oblasti našej vôle. V oblasti poznania nás učí poznávať pravdu o nás i o Bohu: o našom hriechu, o spravodlivosti, ktorú nám Pán Boh ponúka v Ježišovi Kristovi, aj pravdu o súde . Pomáha nám tiež v oblasti vôle, keď nám pripomína Ježišove slová.
Duch Svätý nám pripomína všetko, čo potrebujeme k spáse; učí nás poznávať zmysel Kristovho diela, pripomína nám, že Ježiš bol aj za nás vydaný na smrť a nevinne ukrižovaný. Uvedomujeme si to najmä pri Večeri Pánovej, ktorú slávime na pamiatku Ježišovej obete. V nej nám Duch Svätý pripomína: Telo Kristovo bolo aj pre mňa, pre teba vydané, krv Kristova aj pre mňa, pre teba preliata. Duch Svätý nám pripomína a objasňuje Ježišove slová a zároveň dáva silu podľa nich žiť. Tak nás zachováva v spojení s Pánom Ježišom Kristom, v spojení s nebeským Otcom. A o to, byť – zostať v spojení s Pánom Ježišom Kristom, v spojení s Otcom nebeským, ide!
Pre skutočnú biblickú vieru je dôležité, aby nám veci Božie nezostali iba minulosťou, aby sme ich neodložili „ad acta“. Je krajne nebezpečné, keď sa nám stratí súvislosť medzi našou minulosťou a medzi našou prítomnosťou a budúcnosťou. Podľa lekárov to je jeden zo znakov duševnej choroby. No nemenej vážne je, keď nám viera, veci Božie zostanú iba minulosťou. – Keď nemajú pokračovanie, keď nemá pokračovanie to, že sme pokrstení, konfirmovaní. Nedokážeme prezradiť – nemôžeme objasniť- „techniku“, ako vzbudiť v ľuďoch, ktorí sa vzdialili z Božej blízkosti, živú vieru. No čosi predsa môžeme: prosiť o Ducha Svätého. Ani to nie je ľahké, lebo my, ľudia, kresťanov nevynímajúc, sme v nebezpečenstve, počítať viac s našimi nazhromaždenými skúsenosťami, ako s mocou Ducha Svätého. Sme v ohrození rátať viacej s tým, čo vidíme, ako s Bohom, ktorého nevidíme. A to nie je správne, „lebo žijeme vierou a nie videním!“
Bez Ducha Svätého, bez toho, aby nám bol Pán Boh prítomný, nie je možné napredovanie vo viere; bez Ducha Svätého to nepôjde. Bez Božieho Ducha, bez Božej prítomnosti, nemáme ako cirkev budúcnosť. Smer nášho žitia závisí od toho, či Božie veci neodložíme ad acta, či Pána Boha nebudeme považovať za v minulosti uzavretú – vybavenú záležitosť. Orientácia nášho duchovného smerovania v mnohom záleží od toho, či sa chceme otvárať pôsobeniu Ducha Svätého, či sa s Bohom chceme stretávať, dať sa Ním oslovovať – viesť dnes, zajtra.
A Duch Svätý nás učí spoznávať živého – vzkrieseného Pána Ježiša Krista, význam Ježišovej smrti pre nás i to, že Pán Ježiš Kristus chce žiť v nás. Duch Svätý nás učí správne rozumieť Božiemu slovu, správne sa modliť, dáva nám schopnosť poslúchať Pána Boha a milovať našich blížnych.
Svätodušné sviatky nám pripomínajú nielen vznik cirkvi, ale povzbudzujú nás k odvahe žiť v spojení s nebeským Otcom, s Pánom Ježišom Kristom. Sviatky Svätého Ducha sú dobrou správou aj pre duchovne klesajúcich a vo viere slabých. Zvestujú, že viera nikoho nie je minulosťou natoľko, aby musela minulosťou aj zostať. Letnice pokračujú, veď Hospodin i v dnešnej dobe dáva Ducha Svätého tým, ktorí o Neho prosia, ktorí sa Jeho pôsobeniu otvárajú. Zosiela nám – svojej cirkvi – Ducha, ktorý nám pripomína všetko, čo Ježiš hovoril, aby sme Kristovi dôverovali dnes i v budúcnosti, aby naša viera, láska a nádej bola vždy čerstvou, Duchom Svätým obnovovanou. Amen.
Pomodlíme sa: Bože Duchu Svätý, ktorý si bol na prvé Letnice zoslaný na apoštolov a naplnil si ich svojou múdrosťou a mocou, prosíme Ťa pokorne, zostúp i na nás v tento slávnostný deň a naplň nás svojimi darmi. Ty nás i celé kresťanstvo svätým evanjeliom povolávaj, zhromažďuj, osvecuj, posväcuj a v jedinej pravej, živej viere zachovávaj, aby sme i v našom prostredí boli svedkami svojho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Priveď i naše pokolenie k pokániu a k viere v Neho, aby všetci vzývali Tvoje meno a tak boli spasení, zachránení časne i večne. Amen.
Juan Bautista Maíno: Slávnosť svätodušná (časť, 1612–1614)
Luigi Benfatto: Slávnosť svätodušná (1580)
